Ugrax
Zdravím všetkých, ktorí túžia poznať moje životné osudy, ktoré priviedli moje kroky až sem. Bude to krátke poohliadnutie za síca krátkym, ale veľmi intenzívnym životom bojovníka ktorého poznáte pod menom Ugrax.
Každý ( alebo aspoň veľká vačšina z Vás ) vie povedať, kde, kedy a s akým menom sa narodil. Iste by som to vedel aj ja, keby kľukaté cesty osudu nezasiahli práve môj rodný kraj. Dlhé roky som pátral po príčinách, ktoré spôsobili moje nie najšťastnejšie detstvo. Podľa mojich zistení, a zistení ľudí postihnutých podobne ako ja, stratou najkrajšieho obdobia - detstva. Všetky problémy začali vraj pár rokov pred tým ako som prišiel na svet. V našej krajine začala síliť sekta silných mágov, vyznávačov Húlúvú. Húlúvú bol ich Majster, i keď to bol vraj len superinteligentný odtieň modrej farby zalomený v kryštáli islandského vápenca. O to boli jeho stúpenci nebezpečnejší. Keďže ich najvyšší bol to čo bol, a jeho nasledovníci boli mocní mágovia, dalo sa čakať, že to má okolitý svet spočítané. A tak sa jedného dňa počas vinobrania ( na ktorom sa samozrejme mágovia zúčastňonali veľmi radi ) dostali vraj takzvanú "Myšlienku vyššieho princípu". Ako som zistil, spočívala v tom, že ak niekto nemá farbu kože dostatočne podobnú odtieňu ich Majstra, je pre tento svet zbytočný. No a keďže bola celá banda mágov lenivá, počas vínneho opojenia prišli na to, že len oni sú hodni života na našom svete. Vinobranie trvalo hodný čas, a po jeho skončení mali posluhovači Húlúvú jasnú opileckú predstavu ČO a AKO.
Nasledovalo len splniť ten diabolský plán. Pustili sa do neho s vervou mágom vlastnou. Za krátky čas bolo 60% populácie nespĺňajúce "Kritérium odtieňa" eliminované. Mne náhoda pomohla prežiť. Bol som malé dieťa a práve som sa z trucu "stratil" v lese. A práve keď som sa úspešne kŕmil malinami, priletel modrý mrak, a ja som videl stúpať stĺp modrého dymu z našeho rodinného hradu.
Detaily tu nebudem rozoberať, ale naštastie prežili aj dobrí ľudia ktorí mne a pár ďalším nájdeným deťom pomohli prežiť. Ale mágovia neboli hlúpi, ich modrý mrak zabíjal dva krát. Prvý krát všetko čo zbadal padlo za obeť modrým plameňom z jeho tlamy, a neskôr zomreli všetci dospelí na neznámu chorobu v ktorej mal určite prsty modrý prach padajuci z neho. Tak zahynuli všetci čo sa o nás, preživšie deti, starali. Tak sme sa o seba museli postarať sami. Tak medzi nami vzniklo nerozlomné puto. Ako sme rástli, rástla v nás obrovská chuť pomstiť sa. A tak začalo veľké pátranie po Húlúvú. Počas neho sme sa zocelili ako team, a každý si osvojil svoj štýl boja. Mne učarovali lesklé brnenia a veľké bojové sekery. Po rodičoch som zdedil liečiteľské umenie, ktoré bolo vítaným doplnkom bojových zručností. Tak sa zo mňa stal Paladin.
Po dlhých rokoch hľadania, jedného chmurného novembrového rána zastala naša družina pod vysokou a dobre opevnenou vežou nám nechvalne presláveného odtieňa. Na naše prekvapenie bola úplne opustená. Pri jej prehľadávaní sme strávili mnoho dní (tí mágovia totiž natlačili do našich 3 rozmerov ešte 4 ďalšie, lebo inak by sa do veže s celým ich cirkusom nevošli). Nakoniec na najvyššom podlaží na plošine sme ho zazreli. Obrovský kryštál, a v ňom..... Húlúvú. Niektorí sa hnali rozbiť ho na márne kúsky. Ale Húlúvú bol mocný mág (či čo to vlastne bol). Oslovil nás neuveriteľne starý, ale vyrovnaný hlas. Čakali sme, že v sekunde padneme všetci mŕtvi na zem, ale nestalo sa tak. Dozvedeli sme sa, že Húlúvú nesúhlasí s postupom mágov a tiež ich "Myšlienku vyššieho princípu" pokladá za totálny opilecký blábol. Ale z jeho pozície ( predsa len bol vnútri kryštálu ) ich nemohol zastaviť a oni ho odmietali počúvať. V ten pamätný rok sa totiž urodilo obrovské množstvo veľmi silného vína a tak mágovia mali nekončiaci zdroj opilosti. Spočiatku sme sa k jeho rozprávaniu stavali skôr skepticky. Napriek tomu nás žiadal, aby sme pochytali pochabých mágov, aby ich mohol potrestať. S tým sme súhlasili, veď to bol aj náš plán. Chytanie mágov nám išlo od ruky, lebo sme od neho presne poznali polohu každého mága. Keď sme mu zhromaždili celú jeho vyberanú spoločnosť ( samozrejme poriadne spútanú a s hruškami v ústach - veď kto by umožnil mágovi pred popravou mávať rukami a vykrikovať magické formule ? ). Spôsob popravy mágov bol vskutku geniálny. Boli natoľko zhnusený zo všetkého čo nezodpovedalo "Jedinému správnemu odtieňu", že po tom čo ich Húlúvú premenil na mágov v lentilkových farbách sa zmárnili navzájom v jednom veľkom výbuchu.
Svet bol očistený od šialencov, ale už takmer nebolo živého tvora ktorý by sa z toho mohol radovať. Vtedy mocný Húlúvú vytvoril bránu, ktorá viedla do ostatných obývaných a krásnych svetov. Tak sme po jednom prešli bránou. Neviem čo sa stalo s mojimi priateľmi, ale ja som sa objavil v tomto krásnom svete, kde mi bolo umožnené konečne sa hrdo realizovať a užívať si života. Nie len štvať sa za pomstou každý jeden deň. Dúfam. že aj oni sú na podobne krásnych miestach plných života ako je toto. Možno sa z niektoými opäť stretnem.
Môj život vo svete Dark Paradise začal asi ako živol každého jedného z Vás. Usilovne som trénoval činnosti k životu dôležité, zdokonaľoval som sa v boji. V čase, keď Lord Elric a jeho guilda White Dragons boli v ohrození života som mu ponúkol moju zbraň. Na moju radosť ju prijal, a stal som sa jedným z členov jeho družiny, zvykajúcim si na život v Dark Paradise. Tí ktorí ma videli v boji, namietali, že miestami pôsobí zbrklo. Ale celé to je spôsobené mierne odlišnými fyzikálnymi zákonmi Dark Paradise oproti môjmu rodnému a žiaľ, mŕtvemu svetu. Ale s pribúdajúcimi dňami moje spomienky ustupujú, a ja získavam pocit, že môj život začal až tu na Dark Paradise.
